Zoznámili sme sa dávnejšie. Môj kamarát mal kamarátku, ktorej sestra ju poznala a pozvala k nám na oslavu. Trochu zložité? Nevadí... Pre mňa nie.
Všimla som si, že sa Aneta počas celej tej oslavy len usmieva. Sedí a usmieva sa na všetko a všetkých vôkol seba. Prečo? Mám pocit, že som ju vôbec nevidela vzdialiť sa od stoličky, ktorú si po príchode obsadila. Letmo som si ju obzrela a začala som byť prekvapená tým, čo sa vo mne odohráva.

Bola pomerne malá, nižšia ako ja. Jemné blond vlasy jej neposlušne padali na ramená a z pod ofinky jej šibalsky vykúkali modré oči. A stále sa usmievala.

Po chvíli ma začalo dosť iritovať to, že také pekné a milé dievča len tak sedí a trochu prihlúplo sa usmieva.

Podišla som rázne priamo k nej:

„Ahoj, som Laura. Kamarátka Diany. Poď mi prosím ťa pomôcť. Ak tu budeš ešte chvíľu takto sedieť, tak ti zdrevenie zadok.“ – zavelila som, no nepočkala som na jej reakciu. Akoby som kdesi tušila, že ma poslúchne. Prechádzali sme popri pár tancujúcim ľuďom v hale. Trochu sa medzi nich zamotala, tak som ju chytila pevne za ruku a odvádzala preč.

Prišli sme k menším dverám za ktorými sa nachádzali schody smerujúce dole. Stále som ju pevne držala za ruku, nechcela som ju pustiť. Netuším, čo sa jej vtedy presne odohrávalo v hlave, no isté je, že sa hanbila ma pustiť. Občas som sa otočila, aby som ju skontrolovala, pozerala sa na mňa akoby zasnene. V dome, v ktorom žijem so svojimi priateľmi, máme priestrannú pivnicu. Okrem klasickej garáže sa tam nachádza špajza, posilňovňa i miestnosť, do ktorej nemá prístup len tak hocikto.

Odviedla som ju až do špajze. Je to pomerne malá miestnosť plná konzerv, zaváranín, nápojov a samozrejme alkoholu.

„Vezmi fľašu fernetu.“ – prikázala som jej, zatiaľ čo som do rúk brala kofolu a dva poháre.

„Poď za mnou.“ – povedala som s úsmevom na tvári, ktorý mi vlastne ona vykúzlila a pobrala som sa do posilňovne.

Sadla som si na lehátko s činkami a naliala kofolu do pohárov.

„Dáš si, však?“ – usmiala som sa na ňu povzbudzujúco. Myslím, že to vtedy potrebovala. Trochu povzbudiť, uvoľniť.

Miesto odpovede prikývla a ja som začínala mať pocit, že je nemá. Bola tak pekne nervózna. Bolo milé, ako sa snažila svoj pohľad smerovať stále niekam inam. Dívala sa smerom k dverám, nesústredene si žmolila prsty na rukách. V tom momente som ju chcela ako nikdy predtým. Oprela sa o stenu a pozerala po náradí na cvičenie. Mala krásne tvarované nohy. To je jedna z tých vecí, ktoré ma vedia na žene naozaj upútať. Okrem očí, samozrejme...

Priliala som do pohárov fernet a podala som jej ho do rúk. Upila si asi viac než chcela, pretože sa trochu rozkašlala.

„Prečo si nervózna?“ – spýtala som sa skúmajúc jej mimiku.

„Tak... som s cudzou osobou v pivnici, popíjame alkohol a nemám byť trochu nervózna? Ty by si nebola?“ – osmelila sa napokon a pozrela mi do očí. Myslím, že sa snažila o mierne arogantný tón.

„Ja som s cudzou ženou v pivnici, popíjam alkohol a nie som nervózna.“ – usmiala som sa a odpila som si.

Úsmev mi opätovala a posadila sa ku mne. Chvíľu sme si hľadeli do očí, pomaly sa ku mne nahýbala... chcela ma pobozkať. Oči prižmúrené, pripravené na pôžitok sladkej slasti. Ucítila som jej čerešňový balzam na pery. Bola tak nevinná...

Pohladila som ju po vlasoch, nenápadne a jemne som ju chytila za jeden prameň a pridržala. Nepustila som ju bližšie. Tak ľahké to mať nebude – povedala som si.

Venovala mi trochu prekvapený pohľad, možno mierne vystrašený.

„Chcela by som si to vychutnať. Podľa svojho. Ak dovolíš.“ – posledné slová som prehodila takmer šeptom. Jej vôňa bola takmer omamná. Jednou rukou som ju stále pridržiavala a druhou som jej hladila krk a šiju. Cítila som ako jej tepe krv pod váhou mojich dotykov. Pomaly som sa presúvala k perám. Prstami som skúmala každý ich milimeter a jej horúci dych ma presviedčal o tom, že sa jej to páči. Jemne mi ich jazykom začala oblizovať. Nemohla som strhnúť pohľad z jej jazyka. Bol tak jemný, tak šikovný. Prešla mnou vlna a ja som sa začala tešiť na trochu intímnejšie chvíle.

Pomaly som si jej tvár pritisla k mojej, jej jazyk prešiel od mojich prstov perám. Obe sme prižmúrili oči a naše jazyky roztancovali tanec vášní. O chvíľu som ju od seba odrhla. Pozorovala som jej výraz. Oči na mňa z pod ofinky šibalsky hľadeli.

„Postav sa.“ – nakázala som jej a ona tak bez výhrad urobila. Trochu som jej nadvihla sukňu jej bledunko zelených šiat, ktoré mala na sebe oblečené a objavila som šedé nohavičky s bielymi bodkami a čipkou. Predný diel ozdobovali tri malé gombičky a mašlička. Nemohla som sa neusmievať.

„Trápne, však?“ – opýtala sa nesmelo.

„Nie... Skôr milé.“ – odpovedala som a jemne som ju hladila po stehnách. Usmievala sa, opäť.

Trochu ucukla, keď som jej chytila nohavičky pevne do rúk a pomaly som ich začala sťahovať dole.

„Čoho sa bojíš?“

Nadýchla sa. Zastavila som sa v polke stehien a čakala na odpoveď.

„Hm? Tak?“ – nabádala som ju a ona zrejme vytušila, že na nej trvám.

„Nebojím sa.“ – povedala napokon a smelo sa nadýchla. Pokračovala som. Jej spodné prádlo letelo miestnosťou na jej druhý koniec.

„Rozkroč sa trochu.“

Cítila som, ako sa zachvela. Toto dievča zrejme veľa skúseností nemá. Pomaly od seba odsúvala kolená. Trochu som jej dopomohla, aby bolo všetko podľa mojich predstáv. Pohladila ma po vlasoch. Moja pravá ruka opustila jej stehno a jemne odstrčila jej dlaň z mojej hlavy. Nechápavý výraz jej tváre prezrádzal otázku.

„Chcem, aby si sa ma dotýkala, len keď to ja sama budem chcieť.“

„Prečo?“

„Proste to tak chcem. Urobíš to pre mňa?“ – spýtala som sa jej a vytrvalo som jej hľadela do očí. Nechcela som dovoliť jej očiam utiecť.

„Dobre.“ – súhlasila a ja som pokračovala v skúmaní jej najintímnejšieho miesta. Moje prstíky sa pomaly dostávali k pyskom. Prebojovali sa cez jej veľké i malé závoje a pokračovali ďalej. Ucítila som vlhkosť. Ponorila som do nej svoje prsty, ktoré sa tam takmer utopili.

Vyzeralo to, že sa doteraz pokúšala svoje vzrušenie zadržať, no odteraz už to nebolo možné. Hlasno si vzdychla a neprestala.

„Kľud. Máme pred sebou celý večer...“ – poznamenala som potichu a pokračovala som v dráždení. Akonáhle som sa presvedčila, že sa jej to plne pozdáva, vybrala som z nej svoje prsty a dotkla som sa nimi jej pier. Boli také horúce.

„Nie, neoblizuj si to. Chcem, aby si sa cítila.“ – prikázala som jej a očividne ju to vzrušilo ešte viac.

Bábika_02

„Urobíme si to trochu zábavnejšie.“ – oznámila som jej a postavila som sa k nej. Jemne som si utrela zbytok šťavy z prstov o jej tvár a chytila som ju za ruku. Odviedla som ju k lehátku posilňovacieho stroja z druhej strany. Hore na konštrukcii sú dva kožené popruhy so zapínaním na priväzovanie kotníkov, pokiaľ niekto robí „brušáky“ dole hlavou. Trochu zmätene sa pozerala vôkol seba.

„Máš trochu strach, ja viem. Ver mi.“ – usmiala som sa na ňu. Zdvihla som jej ruky a v zápästiach ich vložila do jedného z popruhov. Pevne som ju do toho uviazala. Bola tak nádherne napnutá. Ako struna, ktorá má každú chvíľu prasknúť.

Moje prsty pomaly skĺzavali až dole k obrysom jej pŕs pod šatami. Jemne som ju hladila a bozkávala. Opäť sa začala vzrušovať. Snažila sa o seba jemne trieť svoje stehná a trochu pohybovala panvou. Vedela som čo chce. Každý by to vedel.

Kolenom som roztiahla jej nohy od seba. Zachytila som sa o konštrukciu stroja a moje koleno smerovalo čoraz vyššie. Začala pohybovať panvou najprv jemne, no postupne pridávala na intenzite. Trela sa o moje koleno a ja som mohla aj cez nohavice cítiť to mokro. Bola ako nadržaný pes, ktorý sa snaží spraviť na pánovej nohe. Nemohla som sa nesmiať.

Zarazila sa a prestala. Vzdychy však neustávali, chcela viac.

„Pššššt, pokračuj. Nenechaj sa rušiť. Chcem, aby si to dokončila.“ – upokojila som ju. Venovala mi posledný oddano–nervózny pohľad, kým opäť prižmúrila oči.

Pohyby panvou na mojom stehne boli už dosť intenzívne a ja som cítila, že jej klitoris každú chvíľku dosiahne orgazmus. Dala som nohu dole.

Prosebne sa na mňa pozrela a nevedela sa prestať chvieť. Hlasno dýchala a tak trochu zúrila. Pár krát skúsila, či jej kožené popruhy nepovolia sa pohnúť, no po pár márnych pokusoch rezignovala. V tvári sa jej zračila červeň.

Pozerala som jej hypnotizovane do očí. Bola tak nádherná.

Usmievala som sa, pretože som mala pocit, že i tak nakoniec príde na to sama a bude vedieť, čo spraviť, aby som pokračovala a dovolila jej dosiahnuť orgazmus.

Keď sa trochu upokojila, prehovorila:

„Prosím... Pokračuj.“

Zoširoka som sa usmiala. Jej prvé slovo prosím. Nevedela som sa dočkať ďalších.

Nohu som opäť dala hore a kolenom som sa dotkla jej teraz najcitlivejšieho miesta. S obavami na mňa pozerala.

„Môžeš začať.“ – povolila som jej a hneď na to som ucítila, ako sa vlní a potichu si pradie.

Prižmurovala oči, jej telo sa zvíjalo.

O malú chvíľku doslova zvýskla. Bola som prekvapená. Netušila som, že v nej môže byť toľko energie. Koleno som odsunula a hladila som ju tam svojou dlaňou. Cítila som slabnúce záchvevy v jej mušličke a orgazmus pomaly odoznieval.

Pritisla som sa k nej. Pevne som ju držala a ona sa mi oprela o rameno.

„Dobre, bábika. Odviažem ťa, ale najprv mi popravde povieš, či sa ti to celé páčilo.“

Dala som jej ešte malý moment, kým sa spamätá.

„Páčilo sa mi to.“ – odpovedala ešte stále trochu vzdychajúc.

„To ma teší. Chcem, aby sme to zopakovali. A nie raz.“ – povedala som svoj návrh, no nejako som sa s jej reakciou nestresovala.

„Aj ja... by som to chcela.“ Usmiala som sa a ona tiež. Len ten jej úsmev bol opäť trochu hanblivý a to sa mi na ňom tak páči.

„Chcem, aby si bola moja bábika. Myslím, že nám to bude klapať.“ – dostala som zo seba napokon a teraz som z jej reakcie trochu stresy mala.

„Bábika?“ – spýtala sa nechápavo.

„Áno. Presne tak. Chcem sa s tebou hrať. Ak mi to dovolíš.“ – hladila som ju po líci.

Zachytila som jej šibalský pohľad:

„Dobre... aj ja to chcem.“ – povedala a ja som si vzdychla.

Pomaly som ju odviazala a podala som jej do rúk pohár s fernetom a kofolou. Bábika sa napila a vydala sa na druhý koniec miestnosti po svoje nohavičky, no ja som ju hneď zarazila:

„Nie. Nechaj ich tam ležať, bábika. Nechcem, aby si ich teraz mala na sebe...“

Prekvapene sa na mňa pozrela a ja som pokračovala:

„Chcem, aby si bola bez nich. Je to jednoduché. Len ich tam nechal ležať.“

Pozerala na mňa stále trochu omráčene, no zrejme pochopila a podišla naspäť ku mne.

Chytila som ju za ruku:

„Zoberiem ťa trochu na vzduch. Prejdeme sa po záhrade. A... mali by sme sa trochu viac pozhovárať.“