Moje dni boli spočítané. Moje zúfalstvo maximálne. Už dva týždne som bola zavretá vo vlhkej kobke, niekde na zabudnutom hrade v zapadákove. Len tma, vlhko a strašná zima, zarezávajúca sa mi do kostí. Ten kto ma tu uväznil, veľmi dobre vedel ako zlomiť moju vôľu odporovať a momentálne už aj žiť. Bola som najvychýrenejšou hraničiarkou v kraji, pomáhala som ľuďom v núdzi, ale nachystali na mňa pascu a chytili ma, chcú ma zlomiť a zotročiť.