Grafológia je forma psychologickej diagnostiky. Zaoberá sa analýzou rukopisu a tým odhaľuje isté osobnostné, povahové rysy.

Nedávno som narazila na blog, kde autor pomocou grafológie identifikuje dominantného a submisívneho jedinca.

Dovolím si to sem napísať s otázkou, či sa v tom niekto z vás našiel :))

Aký je to pocit keď mu poviem, že je moja malá fenka a on sa mierne rozochveje, milo začervená a v očakávaní ďalšieho vývoja situácie sa sladko usmieva?

„Život ide ďalej“ – vraví sa. Pri tejto vetičke si uvedomíte, že pokiaľ život „ide“ zákonite to znamená, že niekam smeruje. Problém je vtedy ak vo vás existuje pocit, že ten smer nevidíte. Možno vážne žiadny nemáte, možno si ho len neuvedomujete ... Ako ja. Pred dávnym nedávnym časom som ten smer stratila. Zrazu nikde nebol. Prehľadala som celý byt, poprezerala som všetky šuflíky a poličky, no nikde som ho nenašla. Pýtala som sa ľudí okolo seba, no ani tí ten môj smer nikde nevideli.

Neviem, snáď aj vy máte občas ten pocit...

Je to ten pocit, ktorý vám naruší chod bežných myšlienok počas dňa a na pár sekúnd vás dostane akoby do inej dimenzie. Stotina sekundy plná emócie, túžby. Dych sa zastaví, človekom prebehne vlna. Ako keď sa holka v puberte čerstvo zamiluje a spomenie si na svoj idol v škole, na hodine matematiky :-)

Nedávno som sa pri rozhovore s jedným zaujímavým človekom dozvedela, že človek je najslobodnejší v limitoch. Najprv mi to nešlo do hlavy : „Veď tieto dve veci sa absolútne vylučujú“ – povedala som si, no potom som sa zamyslela o trochu viac a hlavne - z môjho uhla pohľadu. Čo sú pre mňa vlastne limity, ktoré mi niekto určí?

Všimli ste si niekedy ako sa zelené oči pozerajú na svet okolo seba? Ako premýšľajú, analyzujú a spolu s intuíciou si tak vytvárajú na ten svet vlastný názor? Čistý, svieži...a podľa zelených očí aj zelený...:)