Aký je to pocit keď mu poviem, že je moja malá fenka a on sa mierne rozochveje, milo začervená a v očakávaní ďalšieho vývoja situácie sa sladko usmieva?

Aký je to pocit, keď ho donútim, aby povedal tie slová o sebe sám a pozorujem pri tom jeho ústa, ako ťažko hľadajú správny tvar každého písmenka v slove fenka?

Aký je to pocit, keď to konečne povie celé a snaží sa svoju tvár schovať do dlaní, no pretože mu tie jeho ruky pevne zvieram v tých svojich, tak všetko snaženie je márne a jeho líca sú čím ďalej tým červenšie?

Aký je to pocit, keď sa moja dlaň stretne s jemnou bledou pokožkou jeho tela a zanechá tam teplé ružovo-červené znaky?

Aký je to pocit, keď mu dám nečakanú úlohu a v jeho očiach vidieť odhodlanie ju naplniť, zvedavosť a vzrušenie?

Na to všetko je len jedna odpoveď ...

Úsmev na perách. Šťastie.